Hrad Muráň

Gemer - Hrad Muráň

Tip na výlet, mapa, trasa, fotky,turistický sprievodca

HRAD MURÁŇ - zrúcaniny tretieho najvyššie položeného hradu na Slovensku stoja na okraji Muránskej planiny. Hrad Muráň je dnes už len zrúcanina  nachádzajúca sa severne od obce Muráň. Týči sa na vrchu Cigánka v nadmorskej výške 935 m n. m. Hrad bol postavený v 13. storočí na ochranu cesty z Gemera do Liptova a Zvolena. 

Mapa (GPS 48.759908, 20.060939)

Sprievodca

Aj keď dodnes z Muránskeho hradu veľa nezostalo, v minulosti pútal pozornosť. Patril totiž k najväčším hradom na Slovensku, veď dosahoval rozlohu vyše 3,3 hektára, čo bolo v tej dobe veľa. Zároveň patril aj k najvyššie položeným hradom nielen na Slovensku ale aj v strednej Európe. Jeho nadmorská výška dosahovala 938 metrov. Dnes návštevníkov vítajú už len ruiny a spomienky, avšak výhľad na Muránsku planinu je z neho úchvatný.

Prístup

K hradu je možné dostať pomocou troch turistický trás. Červevá turistická značka vedie priamo z obce Muráň, modrá značka z Veľkej lúky a žltá značka ukazuje smer z Prednej Hory. Trasa nie je dlhá, približne 6-7 km, ktorú lemujú infopanely s informáciami o histórii hradu, okolitej prírode, a dokonca aj o chove koní muránskeho typu na Veľkej lúke, vďaka ktorým je táto oblasť známa.

Súčasný stav hradu

Hrad Muráň je dnes majetkom obce Muráň. V roku 2005 sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia hradu. Boli postavené dve vyhliadkové plošiny, ktoré slúžia hlavne turistom, ktorí sa chcú pokochať okolitou prírodou a výhľadom. Vďaka konzervácii hradných ruín došlo k zachovaniu zostatkových múrov a hradieb. Najviac zachovalou časťou hradu dodnes je vstupná brána. Je jediným miestom, ktorým sa dá do hradného areálu dostať. Okolo ruín bývalých hradieb sa nachádzali aj nachádzajú priepasti. Pre turistov sú tu vybudované miesta s bezpečnostnými ohradami slúžiace pre výhľady na okolie. Z južnej časti vidieť obec Muráň, susednú Muránsku Dlhú Lúku, ale aj mesto Revúca. Zo severnej strany vidieť majestátnu Kráľovu hoľu.

Informačné tabule sú osadené na troch svetových stranách. Opisujú čo je možné pozorovať pri pohľade západným, južným a severovýchodným smerom. V areáli hradu si dávajte pozor na vychodené chodníčky, nie všetky niekam vedú. Miesto pod hradom patrí koňom, ktoré tu začali chovať v roku 1950. Na začiatku chovali iba huculské kone, časom ich však začali krížiť s ďalšími plemenami. Dnes je Muránska planina známa plemenom Norik muránsky. Kone sa tu využívajú najmä pri ťažbe dreva, ale aj v terénoch nedostupných pre ťažkú techniku.

História

Keďže sa nezachovali všetky dokumenty danej doby, s najväčšou pravdepodobnosťou hrad postavili Bebekovci, a to v druhej polovici 13. storočia. Z existujúcich záznamov vieme, že o hrade sa hovorilo už v roku 1271, keď ho Štefan V. daroval sudcovi Mikulášovi Gunicovi. V 15. storočí sa ho zmocnil Ján Jiskra, ktorý ho dal opevniť. Neskôr sa stal majetkom kráľa Mateja Korvína a potom mal rad ďalších vlastníkov. Zaujímavosťou je, že na hrade bývala aj legendárna Muránska Venuša. Posledným vlastníkom hradu boli Coburgovci, ktorým patrili v okolí aj rozsiahle panstvá.

Povesť

Tak ako každý hrad, aj Muráň má svoje povesti. Prvá hovorí o tom, že istý hradný kapitán vzplanul láskou ku krásnej rómskej dievčine. Táto láska však nemala dlhého trvania. Manželka sa nedokázala vzdať jej predošlého spôsobu života, a vždy keď manžel nebol doma, vystrojila na hrade bujarú cigánsku veselicu. To sa však hradnému pánovi nepáčilo. Raz pristihol svoju polovičku opäť flámovať, nahneval sa a zvrhol ju z brala. Druhá povesť hovorí o tom, že dievčina, ktorá na hrade bola, čelila etnickým konfliktom a tak zo zúfalstva z brala skočila. Od tých čias sa toto bralo kde stoja zrúcaniny hradu nazýva Cigánka.


Xplor